Súdruhovia posledných dní

Súdruhovia z ústredného výboru KSČ sa v roku 1989 ocitajú v pasci. V okolitých krajinách východného bloku sa spoločenské pomery uvoľňujú – poľská vláda rokuje s opozíciou a pripúšťa ju opatrne k voľbám, Maďari strihajú ostnaté ploty s Rakúskom, východní Nemci hromadne utekajú z krajiny alebo demonštrujú za demokraciu. Autorita komunistických lídrov v Československu však stojí a padá na ešte stále prítomných okupačných vojskách a ráznom popieraní vlastných zlyhaní počas normalizácie.

Pritom je zrejmé, že garnitúru KSČ mentálne predbehol už aj Gorbačovov Sovietsky zväz. V strane sa síce objavujú pragmatické hlasy za spoločenský dialóg a demokratizáciu, no väčšina personálnych zmien udržuje pri kormidle dogmatikov. Gustáva Husáka – ikonu normalizácie – vystriedal na najvyššom straníckom poste zadubenejší a neschopnejší Miloš Jakeš, ktorý sa čoskoro preslávi ako „kôl v plote“. Prvogeneračných normalizátorov väčšinou nahrádzajú ich o čosi mladšie klony a stratégia zametania problémov pod koberec pokračuje.