Pavol Breier je známy skôr ako fotograf života v úzkej spätosti s prírodou, to je jedno či na Slovensku alebo napríklad v Tibete. Menej sa vie, že má blízky vzťah k výtvarnému umeniu, dokumentuje galerijné zbierky, desaťročia udržiava kontakty s mnohými výtvarníkmi (istý čas zdieľal spoločný ateliér s jedným z protagonistov novembra 1989 Rudom Sikorom) a v minulosti s nimi spolupracoval na rôznych projektoch. Počas Nežnej revolúcie zaznamenal vizuálnu kultúru a dianie v uliciach Bratislavy, centrá študentského hnutia či symbolické otváranie hraníc pri Devíne.
Po novembri 1989 si Pavol Breier všímal ideologicky zaťažené pomníky, provizórne zakryté a pripravené na odstránenie, napr. pamätník Klementa Gottwalda na dnešnom Námestí slobody v Bratislave. Nadviazal tak na svoje fotografie socialistických sôch pred ich odhalením v 70. rokoch. Breier dokumentoval jednotlivé fázy života týchto pomníkov, časový oblúk, ktorý sa napokon uzavrel.