Rozpad Východného bloku

Pád komunizmu v stredovýchodnej Európe nemožno vysvetliť jedným faktorom, príčin bolo viac. Tou podstatnou však bola zmena politiky v mocenskom centre sovietskeho impéria po nástupe Michaila Gorbačova do funkcie generálneho sekretára KSSZ v roku 1985. Vývoj Československa, ako aj susedných krajín bol už od konca 2. svetovej vojny závislý na ZSSR. Neprekvapí preto, že aj rozpad tohto impéria začal v centre, keď sa Gorbačov rozhodol reformovať sovietsky systém s jeho upadajúcou ekonomikou a technologickým zaostávaním za Západom.

V roku 1987 spustil Gorbačov proces liberalizácie a otvárania systému čiastočnej pluralite, čo vyjadrovali pojmy perestrojka a glasnosť. Zámery perestrojky – niekedy prekladanej ako prestavba – zvýšiť autonómiu podnikov a okresať štátny dohľad nad hospodárstvom sa postupne rozšírili aj o zmeny v prístupe k domácej aj zahraničnej politike. Glasnosť mala predstavovať príklon k transparentnejšiemu výkonu moci, slobodnejším médiám a boju proti byrokracii a korupcii.

Napriek ambicióznym cieľom sa Gorbačovova politika vyznačovala nerozhodným a dvojtvarým prístupom, čím neraz sklamala veľké nádeje, ktoré jeho idey vyvolávali. Historickú úlohu však zohralo uvoľnenie kontroly nad podriadenými krajinami Východného bloku, tzv. Sinatrova doktrína „každý svojou cestou“. „Údržba“ týchto satelitných štátov sa ukázala ako finančne neúnosná, preto ich Gorbačov takpovediac ponechal vlastnému osudu.