Hoci Fedor Vico (1944) ako svojrázny autorský karikaturista a rusínsky patriot nikdy nebol jednostrunný, jeho kresliarsky štýl sa skoro nevyvíjal (lapidárne, akoby nemtavé postavičky bez modeláže, kreslené jednou linkou). A obdivuhodne vyabstrahovaný, vyslovene minimalistický a zároveň neobyčajne vynaliezavý, bol aj jeho konceptuálny program.
Najmä v Roháči bola dlhé roky Vicovým návratným toposom scéna či situácia pod šibenicou (autorské okienko Dereš Fedora Vicu). Z tejto perspektívy, na spôsob akéhosi divadla sveta, zostra glosoval aktuálne politické, spoločenské či kultúrne dianie.
Vicovými obľúbenými (anti)hrdinami boli (akíže už iní Slováci?) zbojníci, svojou mentalitou prináležiaci skôr do Pachovej ako Jánošíkovej družiny. Do ich „existenciálnych“ situácií a bublinových dialógov (v konšpiračných slovenských horách, pod šibenicou či, zriedkavejšie, na dereši) Vico zhutňoval svet.
Aj malý výber z Vicových karikatúr z dvoch revolučných ročníkov Roháča je takýmto humorným „nasvietením“ sveta v behu obrovských politických zmien.
V súvislosti s Vicom a ČAS-OPISom Júliusa Kollera je pozoruhodná ešte jedna vec – Fedora Vica a Júliusa Kollera nespájal len príbuzný, občas doslova šibeničný humor, ale aj spoločná vojenčina v Českých Budějoviciach.