Juraj Bartoš je typický street photographer, doslova pouličný fotograf alebo fotograf ulice, teda života v uliciach či celých mestských štvrtiach. Vo svete bolo fotografovanie v uliciach pomerne bežným javom, u nás však už nie, lebo bolo spojené s istými rizikami „spoločensky (čítaj politicky) neželanej činnosti“. Ak chcel byť fotograf ako dokumentarista výstižný a presný, musel byť nenápadný a postupovať obozretne, zvlášť keď sa pohyboval uprostred davu. Pouličné kamery tu ešte neboli, ale sledujúcich očí bolo dosť.
Juraj Bartoš bol ako dokumentarista systematický a dôsledný, všímal si javy príznačné pre súčasný život v meste (ako jeden z prvých začal fotografovať na vtedy novovybudovanom sídlisku Petržalka). Okrem toho disponoval špeciálnou semiotickou citlivosťou voči rôznym typom textov, umiestneným vo verejnom priestore. Všímal si paradoxné prepojenie týchto textových posolstiev s prostredím, ktoré bolo nepatričné, nekorešpondovalo s ich ideologicko-utopickým obsahom. Oproti nekontrolovateľnej utópii ideologických sloganov stáli (vôbec prvýkrát) nasprejované odkazy, ktoré vyjadrovali reálne túžby ľudí dostať sa napríklad za hranice, do blízkej a predsa nedostupnej Viedne, na majstrovstvá sveta v hokeji.