Kováčove snímky z prelomového obdobia 1989 – 1990 samotné novembrové udalosti nezobrazujú, ale sú vzácne tým, že približujú vtedajšiu situáciu nie v Bratislave, kam sa sústreďovala väčšina fotografov, ale na iných miestach bývalého Československa, od Prahy až po Michalovce. Takmer všade uplatňuje svoj fotografický postreh, trochu potmehúdsky humor, zmysel pre vizuálne a civilizačné paradoxy.
Kováč rád odkrýva aj ďalšie významové vrstvy nájdených textov – z označenia obchodu ZELENINA sa len vhodným fotografickým výrezom stane LENINA. Odkazuje na chudobnú, insitnú výzdobu vo výklade obchodu pri príležitosti nejakého oficiálneho výročia, kde sa objavuje známy profil „vodcu svetového proletariátu“. Inde si nejaký chlapík odnáša na pleci ako vrece zemiakov korisť z obchodu – záchodovú misu. Výjav je orámovaný dvoma tabuľkami: VB – miestneho oddelenia Verejnej bezpečnosti a označením – námestia Červenej armády. Námestie alebo ulica ČA bývali skoro v každom slovenskom meste, a pre mnohých ľudí predstavovali symbol poaugustovej okupácie. Po roku 1989 tieto tabuľky rýchlo mizli z verejných priestranstiev.
Ale snímka, ktorá asi najviac symbolizuje epochu pred novembrom, pochádza z bufetu na zvolenskej železničnej stanici. Pri stenách obložených lacnými preglejkovými panelmi sedia samí muži pri pive, vždy po jednom. Zjavne majú dlhú chvíľu, možno si len vypĺňajú jeden z obvyklých „prestojov“ v práci. Zamurované a ešte neomietnuté „slepé“ okno v stene, ktoré je tam pravdepodobne už dlhší čas, len podčiarkuje tú známu prednovembrovú spoločenskú nehybnosť.
Aurel Hrabušický