ČAS-OPIS 1989
Pouličné plagáty
Pouličný plagát, väčšinou anonymný, je v 20. storočí samozrejmým médiom revolúcie. Spolu s kresbami a nápismi z múrov (takzvanými graffiti) vyjadruje špecifický a historicky jedinečný étos doby – „hlas ulice“, jeho politický názor i výtvarný vkus.
Až na výnimky nemá slovenský novembrový plagát bohvie-akú výtvarnú či literárnu kvalitu. Napriek bohatej skúsenosti za socializmu hojne pestovaných zdieľaných formátov – všakovakých denníčkov a pamätníčkov – i silnej vizuálnej tradícií „omaľovávaných“ školských či závodných kroník, je úroveň väčšiny zachovaných plagátov v podstate insitná.
Napriek svojmu neumětelství, svojej – ako by sme povedali dnes – do it yourself (DIY) estetike, majú však špecifický emocionálny a politický náboj, ktorý z nich aj po rokoch „sála“ a v nás, – hoci už s istým rozčarovaním zo strateného idealizmu, – stále rezonuje.
