Život v rodine bol pred novembrom 1989 poznačený akousi vnútornou schizofréniou. Skutočný politický názor väčšiny ľudí bol v rozpore s tým, čo navonok tvrdili. Deti socializmu zvyčajne nevedeli úplne, aký je svetonázor ich rodičov, lebo ani pred deťmi ho radšej neodhaľovali. Dôvod bol jednoduchý – dospelí sa báli niečo doma povedať, aby to deti nechtiac niekde „nevykecali“. Deti nedokázali rozlišovať, čo, kde a komu môžu povedať. To prakticky nemohli vedieť ani dospelí, keďže pretvárka bola z pragmatických dôvodov bežným štandardom bytia.
Mnoho súčasných rodičov tak ani teraz presne nevie, čo si mysleli ich mama s otcom v ére vlády komunistických funkcionárov. Vtedy to neriešili.