Ján Hollý

Bardejovské impresie. Pod týmto názvom prezentoval Ján Hollý (1949) na výstave Stratený čas? svoj fotografický súbor reflexií bardejovských výkladov, kde sa stretávalo staré s novým – socializmus s gotikou, slovenské s rusínskym...

Povolaním zubný lekár, ktorému je fotografia celoživotnou záľubou, je aktuálne šéfom bardejovského fotoklubu, pričom foteniu sa venuje minimálne od začiatku 80. rokov.

Hollého fotografie, dokonca i tie z mítingov, charakterizuje istá malebnosť, pri ktorej však nie je celkom jasné, či do jeho fotografií preniká prostredníctvom génia miesta, v ktorom najčastejšie fotografuje (historický Bardejov), alebo je konštantou autorského vkladu. Istá špecifická urbánna citlivosť je tu však zrejmá, kultivovaná dlhodobým záujmom o mestskú krajinu.

Inou zaujímavosťou Hollého reportáží z revolučných čias je ich geografická komplexnosť. Hollý nefotí len mítingy v Bardejove, na fotogenickom Radničnom námestí, ktoré svojou priestrannosťou ako jedno z mála na Slovensku priam ideálne vyhovuje masovým zhromaždeniam. Každý deň akoby bol na inom mieste. Fotí v Prahe – v metre, na Václaváku, na Letnej.

Cestuje aj do Košíc, kde zaznamenáva prvú návštevu Václava Havla, vôbec vzrušenú atmosféru večerných mítingov. Svoju profesiu podnikového zubára ZŤS (Závodov ťažkého strojárstva) s pacientami po celom regióne i československý rodinný background pri svojich reportážnych výjazdoch prirodzene využíva.