V pozostalosti nášho momentálne najfamiliárnejšieho konceptualistu Júliusa Kollera sa zachovalo niekoľko papierových balíčkov s nápisom ČAS-OPIS. Umelec si v nich časozberne, do zošitov či zošnúrkovaných listov karisbloku, poznámkoval udalosti ubiehajúcich rokov. Z nahromadených informácií tak vytváral vyslovene hmotné artefakty.
Koller si svet i tok života, vlastného i „historického“, výňatkoval odjakživa. Išlo o istý druh mnemotechnickej správy. Ako to sám kdesi napísal, o „doklad a testament človeka svojej doby“, ktorý by mal ostať zachovaný.
V rôznych obdobiach mala Kollerova poznámkovacia mánia rôznu intenzitu. Niekedy súvisela s bohatosťou osobného života, so zlomami či intenzívnymi udalosťami v súkromí. Inokedy sa skôr viazala na zlomy kultúrne či historické – na monitoring udalostí, ktoré mali takpovediac celospoločenský význam. Aj preto asi neprekvapí, že sa táto aktivita akosi prirodzene zintenzívnila na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, v období, kedy naša krajina i celá Európa prechádzali radikálnou politickou i ekonomickou premenou.