ČAS-OPIS 1989

Časo-pis Júliusa Kollera

V pozostalosti nášho momentálne najfamiliárnejšieho konceptualistu Júliusa Kollera sa zachovalo niekoľko papierových balíčkov s nápisom ČAS-OPIS. Umelec si v nich časozberne, do zošitov či zošnúrkovaných listov karisbloku, poznámkoval udalosti ubiehajúcich rokov. Z nahromadených informácií tak vytváral vyslovene hmotné artefakty.

Koller si svet i tok života, vlastného i „historického“, výňatkoval odjakživa. Išlo o istý druh mnemotechnickej správy. Ako to sám kdesi napísal, o „doklad a testament človeka svojej doby“, ktorý by mal ostať zachovaný.

V rôznych obdobiach mala Kollerova poznámkovacia mánia rôznu intenzitu. Niekedy súvisela s bohatosťou osobného života, so zlomami či intenzívnymi udalosťami v súkromí. Inokedy sa skôr viazala na zlomy kultúrne či historické – na monitoring udalostí, ktoré mali takpovediac celospoločenský význam. Aj preto asi neprekvapí, že sa táto aktivita akosi prirodzene zintenzívnila na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, v období, kedy naša krajina i celá Európa prechádzali radikálnou politickou i ekonomickou premenou.

Kollerov infobalíček ČAS-OPIS 1989 obsahuje možno 300 linajkových listov s poznámkami, po mesiacoch zviazaných bielym špagátom. Umelec si v ňom v podstate archivuje správy z médií (spočiatku najmä tých „nepriateľských“ – Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky), pričom medzi riadky vkladá – raz častejšie, inokedy sporadickejšie – svoje komentáre k dianiu. Svoj politický názor. Vlastných poznámok je málo, sú to len akési švíky, úvahy medzi riadkami inak zdanlivo vecného textu, v ktorom však možno podprahovo sledovať práve sa dejúci proces uvedomovania. Ten celospoločenský i ten individuálny.

Vidíme tu, ako sa zo dňa na deň spoločnosť otvára, aj ako sa čokoľvek s prívlastkom komunistický pozvoľna démonizuje. Intelektuálne vnímavý Koller sleduje tento proces diskreditácie ešte včera nedotknuteľných hodnôt a absolútnych pojmov takpovediac v priamom prenose a od počiatku s istou rezervou.

Hoci Kollerov ČAS-OPIS nemá vizuálnu podobu – nie je to ilustrovaný, ale výsostne transkriptívny text – rozhodli sme sa použiť ho ako istý druh referenčného pozadia, informačnej kostry nášho projektu a jeho prostredníctvom linkovať, od neho odvodzovať: fakty, udalosti, témy, osobnosti, okolnosti... novembra 1989.