Obdobie pred rokom 1989 charakterizoval nesúlad medzi skutočnosťou a jej „reprezentáciou“ v podaní masovokomunikačných prostriedkov. Napriek istému perestrojkovému kriticizmu, zjavnému napríklad z reportáží niektorých kinožurnálov, „čítanie“ reality stále moderovala cenzúra a určovali záujmy komunistickej propagandy.

Hoci režim a jeho socialistický mechanizmus zjavne zlyhávali, médiá mu do poslednej chvíle „držali chrbát“. A aj keď socialistická žurnalistika nebola celkom bezzubá – novinári sa naučili písať a čitatelia čítať „medzi riadkami“, manévrovať v medziach možného, rozhodne sa (napríklad v prípade Televíznych novín) nedalo hovoriť o objektívnom spravodajstve.