Jana Šebestová (1972) študovala počas revolúcie fotografiu na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Jej záujem vyplýval aj z rodinného zázemia. Otec bol architekt a vášnivý fotograf a starý otec filmový režisér.
V novembri 1989 mala Šebestová možno 17 a na „šupke“ (keďže tu existovalo živé fotografické oddelenie) iste nebola jediným „mládežníkom“ s fotoaparátom v ruke. Fotila však dôslednejšie ako iní/iné a najmä – jej dokumentácia vtedajších turbulentných dní sa nám zachovala. Šebestovej pohľad na revolúciu na „šupke“ i „šupku“ v revolúcii je pohľadom insidera. Fotí revolučnú atmosféru na škole známej liberalizmom svojich profesorov; vášnivé „politické“ diskusie žiakov a pedagógov na monumentálnom historizujúcom schodisku budovy na Palisádach. Ak sa bližšie prizrieme, vidíme tu mnohých umelcov-pedagógov (o. i. Ruda Filu, Karola Pichlera, Milana Bočkaya) a medzi študentmi tváre nastupujúcej mladej výtvarníckej generácie.
Na mítingy sa zo ŠUP-ky chodilo organizovane a vďaka kontaktom pedagógov z alternatívy na bunky VPN (zvlášť Ruda Sikoru, ktorý ŠUP-károv chodil „burcovať“) sa stávalo celkom blízko pod tribúnou. Zo Šebestovej fotografií je celkom jedinečným súbor, vlastne dokumentácia performance, snímania prezidentských portrétov Gustáva Husáka na fotografickom oddelení. Okrem pedagóga-fotografa Fera Tomíka tu vidíme aj pár budúcich osobností novej generácie fotografov (Filipa Vanča, Janu Hojstričovú) a takisto, druhú sprava, samotnú fotografku.
Po revolúcii Šebestová vyštudovala fotografiu na Vysokej škole výtvarných umení. Bola jednou z prvých absolventiek novovzniknutého odboru na škole, ktorá sa čerstvo nežnorevolučne pretransformovala. Dnes sa venuje portrétnej fotografii, žije a pracuje prevažne v Taliansku.