Aleš Votava

Aleš Votava študoval v rokoch 1981 – 1987 u profesora Ladislava Vychodila na Katedre scénografického a kostýmového výtvarníctva Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Hoci po skončení štúdia pôsobil najmä v Banskej Bystrici v Divadle Jozefa Gregora Tajovského, pomerne skoro sa dostal aj k významnejším spoluprácam s inými slovenskými divadlami vrátane Slovenského národného divadla, ale aj českými divadlami a najmä s Národným divadlom v Prahe.

Zhodou okolností sa počas revolučných dní nachádzal v Prahe. Bolo to vďaka spolupráci s vtedy ešte len amatérskym režisérom Petrom Léblom. Do jeho inscenácie Wesele poľského autora Stanisława Wyspiańskeho (Soubor JELO), ktorá mala v Prahe premiéru 16.10.1989, vytvoril objekt Koňa. Priateľstvo s Léblom viedlo Votavu k účasti na happeningu s názvom Koniec násilia, ktorý 26.11.1989 na Letenskej pláni zorganizovali študenti pražských univerzít DAMU, UMPRUM, AVU a zamestnanci pražských divadiel. Votava mal na starosti výtvarné riešenie a akciu zdokumentoval na fotografiách, ktoré dodatočne koloroval a dokresľoval.

Fotografie z happeningu sa do Archívu výtvarného umenia v Slovenskej národnej galérii dostali spolu s rozsiahlou pozostalosťou umelca. Poznámky, skice, náčrtky, fotky, ale aj množstvo denníkov, spracovala do monografie Dagmar Poláčková v roku 2007. Aleš Votava vytvoril značku, ktorá sa zapísala do dejín slovenskej scénografie aj napriek tomu, že mu realizáciu jeho veľkých plánov do budúcnosti znemožnila choroba, ktorej podľahol v roku 2001.