Marianka

Osobité miesto v rámci záchranárskych aktivít bratislavských ochranárov – práve s väzbou na výtvarnú komunitu – predstavovala iniciatíva záchrany kláštora v Marianke. Pôvodne stredoveká pamiatka v malebnom pútnickom areáli, vtedy ešte panenskej dedinky neďaleko Bratislavy, bola v 80. rokoch, podobne ako mnoho „erarizovaného“ cirkevného fondu, v dezolátnom stave.

Iniciatívu rozbehol, zdesený stavom pamiatky, ktorú vraj míňal pri akomsi výlete, ochranár Marko Huba. Stavbu s preboreným stropom podchytila záchranná akcia doslova v hodine dvanástej. Zapojilo sa do nej množstvo dobrovoľníkov, profesionálov i „nedeľných“ robotníkov, ktorí v závislosti od svojich možností a znalostí pridali ruku k dielu, fyzicky či sponzorsky.

Socialistický „kutilský princíp“, remeselné know how dovoleniek strávených „na malte“ i povestná svojpomocná ekonomika sa pri záchrane kláštora v Marianke veľmi pekne „zhodnotili“.