ČAS-OPIS 1989

17. november v Prahe

Medzinárodný deň študentsva 17. novembra 1989 bol 50. výročím zatvorenia vysokých škôl počas nacistickej okupácie v roku 1939. Komunistický režim sa obával nepokojov a venoval tomuto dátumu zvýšenú pozornosť.

Pražskí študenti si v piatok 17. novembra opäť pripomenuli smrť Jana Opletala a ďalších obetí okupačného teroru. Súčasne však žiadali uznanie politických slobôd, dodržiavanie ľudských práv, prepustenie politických väzňov a odstúpenie niektorých komunistických pohlavárov. Na pražskom Albertove sa zišlo približne 15 tisíc obyvateľov, medzi ktorými prevažovali vysokoškoláci. Po ukončení oficiálnej časti demonštrácie sa však ľudia nerozišli, sprievod sa na ceste Prahou rozrástol na asi 50 tisíc ľudí.

Časť protestujúcich obklúčili na Národní třídě bezpečnostné jednotky. Demonštranti čelili policajnému kordónu pokojne – zapaľovali sviečky, sedeli na zemi a skandovali heslá „nechceme násilí“ či „máme holé ruce“. Napriek tomu došlo vo večerných hodinách k brutálnemu zásahu, pri ktorom sa zranilo takmer 600 osôb.

Študenti následne vyhlásili týždňový štrajk. Zapojili sa doň niektoré české a postupne aj slovenské divadlá. O dva dni neskôr ohlásili svoj vznik občianska iniciatíva Verejnosť proti násiliu v Bratislave a Občianske fórum v Prahe, ktoré sa v nasledujúcich dňoch začali angažovať v rovine občianskej i politickej.

Dátum 17. november sa stal oficiálnym Medzinárodným dňom študentstva kvôli udalostiam z roku 1939. Dňa 28. októbra 1939, v deň výročia vzniku Československej republiky, sa v Prahe konala demonštrácia, na ktorej dalo niekoľko tisíc účastníkov najavo svoj nesúhlas so vznikom Protektorátu Čechy a Morava (15. marca 1939) a okupáciou územia nacistickým Nemeckom.

Počas potláčania demonštrácie bol postrelený 24-ročný Jan Opletal, študent medicíny pražskej Univerzity Karlovej. Keďže Opletala trafili do brucha a lekári mu už nevedeli pomôcť, svojim zraneniam podľahol.

15. novembra 1939 sa konala rozlúčková akcia, ktorá však prerástla do masívnej protinacistickej demonštrácie. Okupačný režim zareagoval pohotovo – 9 študentov popravili a viac ako 1 000 (niekde sa uvádza 1 200) poslali do koncentračných táborov. Od 17. novembra boli postupne uzavreté všetky české vysoké školy.

Július Koller
Július Koller

Časo-pis 1989

Demonštrácia študentov 17. XI. 89 bola najväčším manifestačným vystúpením proti komunistickému režimu od roku 1969.

Heslá ktoré niesli alebo kričali študenti v Prahe:

„ZSSR konečne náš vzor“ „Poststalinizmus“ „Ať žije Charta 77“ „Nechceme kůl v plotě“ „Zrušte STB“ „Zahoďte pendreky“„Štěpán k lopatě“ „Jakeše do koše“ a spievali národnú hymnu a pieseň „Jednou budem dál...“

Polícia použila obušky, slzný plyn, psov bez náhubkov, údery karate a obrnené transportéry.

Dubček bol zatknutý, vypočúvaný a potom prepustený.

Represívne zložky sa počas zásahu pokúsili zinscenovať smrť fiktívneho študenta, čo sa neskôr ukázalo ako fáma. Mŕtvym mal byť údajne študent Martin Šmíd. Táto dezinformácia sa dostala aj do vysielania rádia Slobodná Európa, čo pomohlo aktivizovať aj občanov z iných častí republiky.

Význam tejto správy sa však zvykne spätne preceňovať. Študenti ohlásili štrajk ešte než sa fáma rozšírila a po jej dementovaní sa hnev ľudí nijak zvlášť neutlmil. Hlavným impulzom bolo totiž samotné mlátenie študentov, ktorí pochádzali z rôznych častí republiky a spoločenských vrstiev. Nezmyselnú brutalitu policajného zásahu už nebolo možné nijak utajiť, bagatelizovať či ospravedlňiť – pohár trpezlivosti s násilím režimu pretiekol.