Hranica

V priebehu Studenej vojny sa 930 km československých hraníc stalo súčasťou železnej opony, ktorá rozdeľovala Európu na Západný a Východný blok. Železnou sa nazývala pre svoju obojstrannú nepreniknuteľnosť. Mala zabrániť liberálnym myšlienkam dostať sa do robotníckych krajín, zároveň však obmedzovala pohyb občanov a tovaru. Východné krajiny ostali hermeticky uzavreté pred Západom spoločensky, ekonomicky, technologicky aj kultúrne.

V roku 1949 stratili občania Československa právo na vydanie cestovného pasu začalo obdobie obmedzeného pohybu. Hranica sa však uzavrela až v rokoch 1952-1953. Na jej prekročenie potrebovali obyvatelia výjazdové doložky a devízový prísľub. Získať ich trvalo týždne až mesiace, čím sa malo zabrániť vycestovaniu „nepohodlných osôb“.

Vybavenie doložky vyžadovalo množstvo odporúčaní a potvrdení od zamestnávateľa a straníckych organizácií. Tým sa celá zložitá byrokracia preverovania a lustrácií len začala. Keď aj človek doložku dostal, neznamenalo to ešte záruku, že vycestuje. Často sa deň pred odchodom kontrolovali pracoviská. Ak mal človek príliš upratané, mohlo to znamenať, že sa už nechystá vrátiť. Zastavili ho na hraniciach aj napriek platnej doložke.